štvrtok, novembra 30, 2006

KAROL


Nickname: Karol
Country : Slovakia
Nationality: Slovak
Job : university lecturer
Hobbies: looking after my twin grandchildren,reading good books,listening to classical music

1 Comments:

At 4:20 PM, Anonymous Anonymný said...

KATKA A KAROL PÍŠE…………
AKO SME SI /NE/VYHODILI Z KOPÝTKA

"Tak a teraz to konečne oslávime a parádne" .Povedali sme si s manželom, keď mi prišla pozvánka na slávnostnú promóciu do Prahy. Žili sme totiž veľmi uponáhľaným životom a nemali sme času osláviť túto výnimočnú udalosť.Moje štúdium bolo veľmi náročné a okrem toho som sa musela starať o mamičku, ktorá v tom čase bola chorá. Mala som šťastie, že manžel mi veľa pomohol ,najmä s vedením domácnosti a starostlivosti o naše dve dcéry. Teraz po promócii sme si to teda chceli všetko vynahradiť.
Po veľmi peknom promočnom akte, ktorý bol na Žofíne, sme sa teda vybrali na slávnostný obed do reštaurácie Viola. Dôkladne sme preštudovali jedálny lístok ,chceli sme si dať niečo skutočne výnimočné. Ako prípitok sme si objednali pohár kvalitného vína a pokračovali sme vo výbere ďalšieho chodu. V tom manžel si spomenul, že sme sľúbili našim pražským priateľom , že im zavoláme po večeri.
Bez rozmýšľania siahol po peňaženke , aby z nej vybral telefónne číslo. Keď otvoril peňaženku jeho tvár zbledla a vravel : „Obávam sa, že dnes nebude žiadna slávnostná večera, všetky peniaze ostali doma na stole.“
Najprv mala som chuť plakať. Tak som sa tešila na tento slávnostný deň. Zrazu sme si uvedomili, že táto situácia je viac komická ako tragická a schuti sme sa zasmiali.
Tak neslávne a hladní sme odchádzali z toľko očakávanej oslavy. Ale neľutujeme. Keby sme boli mali peniaze, boli by sme si dali nejakú dobrú večeru, na ktorú po rokoch by sme si ani nespomenuli, ale tak máme milú spomienku, pri ktorej zasmejeme sa vždy.


HOW /NOT / TO KICK UP YOUR HEELS….

„Now we are going to kick up our heels“ – my husband and I said to ourselves when the time of my graduation came. We had been through very hard times, not only had I had to study very hard for my final exams but I also had to look after my mother who was seriously ill. Fortunately, my husband was very understanding. He took over most of the hosehold chores for me.

The graduation ceremony took place in Žofin Prague. We were looking forward to it very much. Both my husband and I cherished very nice memories of this place. Prague has a really special atmosphere.
After the ceremony we decided to have a nice dinner together in a very cosy restaurant called Viola in The Old City of Prague. We studied the menue very carefuly; we really wanted to have something special for this festive occasion.
We decided to have a glass of quality wine to start with. Then we spent quite a long time over choosing the first and the second course and we were looking forward to having a dessert and a nice cup of coffee to finish with.
Suddenly my husband remembered that we had promised to call a good friend of ours who wanted to join us later in the evening. His phone number was in his wallet. He openned his wallet and his face turned pale and said: „I am afraid I have left my money at home on the kitchen table, so darling, no dinner today, I am sorry.“
At first I did not know what to do, I felt like crying. But then all of a sudden, we both started to laugh… We just managed to pay for the two glasses of wine that was our special dinner.
Who knows, if we had had the money we would have hardly ever remembered that „special dinner“ which was just one glass of very good wine………………
WRITTEN BY KATKA AND KAROL

 

Zverejnenie komentára

<< Home